Skip to content | Skip to menu | Skip to search

Janas & Stefans Weltreiseblog - Cesta okolo sveta

Mit Rucksack, ohne Flugzeug - s ruksakom a bez lietadla

Archiv für: Oktober 2008

A sme v Chile

Kratka sprava: Napriek desiatkam poulicnych blokad vsade v Peru sme sa nakoniec autobusmi, obchadzkami cez prasne pustne cesty, predrazenymi taxikmi s rozbitymi oknami a nakoniec peso dostali az na hranicu Chile. Tam prave demonstrovali a cestu blokovali stovky protestujucich z mesta Tacna, ked sme ale kracali smerom na cilsku stranu, milo nam mavali, volali "pustite turistov, nech ziju turisti!" a srdecne sa n nami lucili. Vsetko to snimalo par kamier a reporterov, ktori okamzite hlasili, ze demonstranti nechavaju turistov prejst na druhu stranu, takze sme mozno uz slavni. Ak dorazime az do europskych sprav, tak ja som ta v oranzovom vlnenom svetri a Stefan ten s ruzovym ruksakom :)

Tu v Chile sme zatial uplne na severe a chceme ist uplne na juh, takze nas caka par tisic kilometrov v autobusoch. Krajina je nastastie vyspela, cesty su asfaltovane, autobusy pohodlnne a tak dalej, na nestastie je tym padom vsetko drahsie.

Kazdopadne tunajsia fantasticka priroda za to stoji.

Dnes sme po dlhych mesiacoch znova uvideli Tichy ocean, citili sme sa trochu nostalgicky ako pri stretnuti so starym priatelom. Tam oproti je trebars Tahiti! Na plazi Aricy sa ale deju podivne veci, videli sme stovky uhynutych a hynucich krabov a tiez obrovskeho mrtveho tulena, uz v dost nepeknom stave. Mozno je to nahoda, a mozno im do vody unikli nejake jedy, kto vie. Kupat sa nam veru nechcelo, aj tak je trochu chladno.

Bezime na autobus do Antofagosty, hasta luego!

Que viven los turistas!!!!

Arica

Das hat ja ganz gut geklappt. Nachtfahrt von Cusco ueber Umwege aber ohne Blockaden nach Puno und dann direkt weiter, ebenfalls ueber blockadefreien Schotter bis Tacna wo wir dann am spaeten Abend eintrafen. Heute morgen war dann aber auch noch die Grenze gen Chile zur chilenischen Grenzstadt Arica blockiert, allerdings durften Leute wie wir zu Fuss rueber. Da sind die Demonstranten sogar ganz freundlich zur Seite getreten, haben geklatscht und gerufen,
"Platz fuer die Touristen, Que vive el turismo, Que viven los turistas"
und wir haben wie Koenige winkend zurueck gegruesst und sind durch die jubelnde Masse geschritten, waehrend ein Radioreporter direkt live ueber unseren Grenzuebertritt berichtete. Mit Kamera wurden wir auch kurz interviewt aber ob das im Fernsehen kommt wissen wir nicht. Auf der chilenischen Seite wurden wir auch freundlich begruesst und zwar vom Grenzbeamten in perfektem Deutsch. Neues Land, neue Herkuenfte der Leute.
Hier in Chile ist erwartungsgemaess alles viel moderner, wir hatten einen Tag Aufenthalt in Arica, was fuer dieses Hafenstaedtchen ausreichend war und nun geht es weiter ueber Nacht nach Antofagasta, und dann morgen frueh hoffentlich wieder weiter gen Sueden. Immer weiter gen Sueden wollen wir jetzt bis es nicht mehr geht. Sueden Sueden Sueden.

Bis zum Sueden

Stefan und Jana

Blockeure und Blockierte im schoenen Inkaland

Cusco

Peruanische Bauernaufstaende

Na so was. Da gab es doch allerhand Warnungen vor Reisen in Bolivien da die dortige politische Situation derzeit nicht ganz stabil ist. Ausserdem sind die Bolivianer ohnehin als eifrig Strassenblockeure bekannt wenn es darum geht politischen Forderungen Nachdruck zu verleihen.
Aber von Peru, vom so sehr etablierten Touristen-Land Peru hat niemand geredet. Und dabei haben sich nun gerade in Peru in den letzten Tagen zwei recht relevante Blockade Punkte entwickelt.
Von der einen haben wir ja schon kurz berichtet. Zwischen Puno am Titicacasee und Cusco, der ehemaligen Inca Hauptstadt in der Naehe von Machu Picchu (wie schreibt man es denn nun), der Supersehenswuerdigkeit Suedamerikas ueberhaupt.

Und in diese zig kilometerlange Blockade mit dem Zentrum im Staedtchen Sicuani sind wir dann auf der Busfahrt von Puno nach Cusco voll hinein geraten. Aus anvisierten 7 Stunden wurden 27 Stunden. Irgendwann in der Nacht blieb der Bus an der ersten Blockade stehen und wir sind dann wie einige andere morgens zu Fuss einige Kilometer weiter gelaufen. Aber da waren ja gar nicht die angeblichen Busse auf der anderen Seite. Die "andere Seite" war mittlerweile so um die 30-40 Kilomter weit weg, denn viele Campesinos (= Indios die wirklich arm sind und oft von der landwirtschaftlichen Hand recht direkt in den Mund leben) aus der Umgebung waren auf den Geschmack gekommen. Oder besser gesagt, die Regierung hat die anfaenglichen Proteste so sehr, naemlich komplett ignoriert, dass die Leute erst richtig sauer wurden und nun ueberall Komplettblockaden starteten. Verblueffenderweise haben auch die Medien gar nicht von den Vorfaellen an dieser ziemlich wichtigen Verbindungsstrasse berichtet.
Sind ja nur ein paar dumme Bauern, die sollten wohl das Klischee des guten Touristenlandes nicht belasten. Naja, wenn so eigentlich duldsame Bauern erst mal sauer werden...

Stein des Anstosses, der erste Blockadestein sozusagen, ist ein geplanter Staudamm samt privatisierendem Verkauf der Nutzungsrechte (angeblich sogar noch ausgerechnet an eine chilenische Firma). Und der Buergermeister des Ortes hat wohl einfach den Vertrag mit unterschrieben obwohl das angeblich seine Buerger gar nicht wollten (vielleicht baut er sich demnaechst irgendwo eine Villa?). Ja und dann hat sich dieser Buergermeisterfeigling auch noch aus Cusco krank melden lassen und ist gar nicht mehr zurueckgekehrt zu seinen Buergern.
Hintergrund ist eine erhebliche Armut groesserer Teile der Landbevoelkerung fuer die sich kein Schwein, geschweige denn die gebildeten Eliten des Landes zu interessieren scheint. Im Nachbarland Bolivien war diese Situation noch extremer. Da haben dann ueber einige immer fleissig blockiert und mittlerweile haben sie mit Evo Morales einen "linken Indio" Praesidenten der gerade versucht die Verhaeltnisse im Land mal wirklich zu veraendern, hoffentlich ist er dabei aber nicht zu indioidiologisch. Die peruanischen Campesino-Bauern haben nun auch mal losgelegt und natuerlich gehoert ihnen unsere volle Sympathie.
War alles in allem auch eine freundliche Stimmung an den Blockadepunkten und die Leute waren stolz dass wir uns als Gringo Auslaender fuer ihre Anliegen interessieren. Wir sollen den Leuten in Europa von der ganzen Sache erzaehlen, was wir hiermit getan haben.

Fuer uns ging es zwischenzeitlich mit zwischen zwei Blockadepunkten geduldeter oberteurer Motorikscha weiter, fuer den Fahrer war das sicherlich einer der gluecklichsten, zumindest der ertragreichste Tag seines Lebens und er grinste auch ganz zufrieden.
Dann liefen wir wieder ein kleines Stueck zu Fuss. Und dann lernten wir die netten Leute der Betriebssportgruppe der Gemeinde Tacna, (eine Stadt ganz unten an der Kueste in Perus Suedwesten uind an der chilenischen Grenze) kennen, die mit ihrem Bus schon seit 2 Tagen in der Blockade standen und doch endlich nach Cusco wollten, wo am naechsten Tag die Meisterschaften diverser Betriebssportgruppen diverser Gemeinden losgingen.

Und dafuer hatten sogar die Campesinos Verstaendnis und wir durften auch mit im Bus weil die Peruaner eigentlich recht gastfreundliche und nette Leute sind. Nach stundenlangen Verhandlungen gaben die Sportler aus Tacna ihre Solidaritaet mit den Bauern in Sprechchoeren und mit erhobener Faust Ausdruck. Das wirkte und der Bus durfte als einziger weiter. Danach kamen noch so einige weitere Blockaden, immer wieder hiess es das war jetzt die letzte. Aber zum Glueck war ja schon ein recht efolgreiches Procedere gefunden worden, das immer ca. 1 Stunde dauerte. Die Tacna Sportler erzaehlten von ihren Meisterschaften und taten dann wieder mit Geklatsche, Sprechchoeren und erhobenen Faeusten ihre Solidaritaet mit den Campesinos kund. Und die Campesinos waren natuerlich stolz und ausserdem sportlich genug die Leute zu den Meisterschaften nach Cusco durchzulassen.
Und wenn wir als unsportliche Gringos im Bus entdeckt wurden, haben sie uns auch noch zugewunken und augenzwinkernd nun ihre Solidaritaet mit uns allzumenschlichen Durchmoglern zu erkennen gegeben.
Na, klingt und war auch irgendwie romantisch, aber die Hintergruende sind tatsaechlich eher traurig und das ganze Land sollte mal mit solchen Blockaden ueberzogen werden, damit die arroganten Politiker aus ihrem Lima Elfenbeinturm schauen.
Wir erreichten jedenfalls irgendwann Cusco am folgenden Nachmittag und spannten erst mal etwas aus.
Dann schauten wir uns einige Inkamauern in der Stadt an und auch die tolle Kathedrale, die ueppigst und wirklich sehr schoen mit Bildern, Stattuen, Silber und Gold geschmueckt ist und fuer Weisse wie uns fast 6 Euro Eintritt kostet. Na da wurden wir aber glaeubig, ganz frueh und ordentlich Sonntagsmorgens zur Messe. (Ausbeuterstadt Cusco: die Incas beuteten von dort ihre Nachbarvoelker aus, die Spanier die Incas und die schon zuvor ausgebeuteten, und heute werden die Touristen ordentlich gerupft, Eintritt zum Machu Picchu 30 Euro beispielsweise aber das ist ja ein Luxusproblem und geschieht freiwillig).

Ja und dann ging es nach Macchu Pichu, nicht mit der Bahn (42 Euro fuer 140 km Bimmelbahnfahrt durch die Anden, da wird ja sogar Herr Mehdorn neidisch), sondern den langen langen langen 10 Stunden Weg ganz hinten rum, den einige geizige und zahlungsunwillige wir wir seit 2-3 Jahren vermehrt nehmen, und den uns die liebe Grosscousine Lina aus Worbis empfohlen hat. Abenteurliche wunderschoene Busfahrt ueber einen 4600 Meter Pass samt Gletscher und Campesnos in Trachten nach Santa Maria, weiter nach Santa Teresa und dann immer an den Gleisen entlang laufen oder fuer 5 Euro noch ein Stuckchen Bahn mitfahren.

Ja und dann eben Macchu Pichu, wirklich toll. Tolle, einmalige Lage, tolle Bauten und nach anfaenglichem Regen sogar noch tolles Wetter.

Unvergesslicher Ort.... Nezabudnutelne miesto...

Hereinspaziert - Vstupte!

Incamagie - Magia Inkov

Viele fuehlen sich dort wohl (sucht die Chinchillaohren!)
Tam sa citia dobre mnohe bytosti (hladajte usi cincily!)

Das Stadttor ist ganz schoen klein
Vstupna brana, celkom mala na take mesto!

Incaaussichten - Taky tu maju vyhlad

Wofuer war der denn? Naco ho pouzivali?

Ein einziges Stueckwerk - Z jedineho kusu kamena

Dreifenstertempel, Chram troch okien

Immer geradeaus - Stale rovno

Der Quader hat 32 Ecken - Tento kvader ma 32 rohov!

Sechs Incamauern - Sest inckych murov

Die Astrologie war wichtig - Astrologicky kamen na urcovanie pohybu slnka

Peru at its best

Blick ins Urubambatal (toller Name)
Pohlad do doliny Urubamby

Incamauern sind fugendicht
Incke mury su dodnes uplne perfektne

Weil es so schoen war - Bolo tam krasne

Rueckweg - Navrat

Si claro, wenn ihr zurueck seid ist die Blockade bestimmt vorbei, hatte der nette Carlos von unserer Unterkunft in Cusco gesagt aber von wegen.
Es gibt jetzt zwei Blockaden und beide liegen auf unserer Route.
Die erste kennen wir schon. Da gab es gestern nach 8 (!) ignoranten vollgesperrten und fuer so manchen kleinen Geschaeftsreisenden der sich Fliegen nicht leisten kann sicherlich fatalen Tagen das erste mal Gespraeche von wichtigen Politikern in Lima (der Buergermeister soll auch dabei gewesen sein) und angeblich haben sie sogar eine Loesung gefunden. Aber sie haben die Rechnung ohne die Bauernsturheit gemacht, die Campesinos fordern naemlich jetzt dass der Wirtschaftsminister unbedingt selbst in Sicuana vorbeikommen muss. Sonst gibt es kein Ende der Blockade!
Unsere Solidaritaet gilt natuerlich weiterhin den Campesinos.

Hat aber auch einen ganz konkreten Preis die Angelegenheit. Wir muessen heute wieder die Blockadegegend durchqueren, da gibt es jetzt vereinzelt Busse die nacht und nebelmaessig irgendwelche Schotterpisten in ca 50 km Entfernung entlangschleichen und dafuer natuerlich den dopplten bis dreifachen Fahrpreis erheben. Und da fahren wir in ca 3 Stunden mit und sind mal wieder gespannt wie es diesmal laeuft. Nach 12 Stunden Fahrt sollen wir morgen frueh wieder in Puno ankommen.
Und dann endlich gen Suedwesten, gen Chile via Grenzort Tacna. Dachten wir zumindest bis vor 2 Stunden, bis wir gehoert haben, dass sich da ganz unten die naechsten Bauernschaften ebenfalls zu einer Komplett-Blockade mit einem undefinierten (indefinido) Ende entschlossen haben, und seitdem die grosse wichtige Panamericana Strasse bei der Stadt Moquegua unpassierbar ist. Sehen wir einer Bolivianisierung Perus entgegen?
In dem wunderschoenen Andennachbarland Bolivien sind die Blockadezeiten derzeit jedoch pasado, man schaut der neuen Verfassung entgegen und es koennte sehr gut sein, das auch wir nochmal dort vorbei schauen, denn Chile ist von Peru mit einem halben Tag Umweg auch ueber Bolivien zu erreichen. Erstmal abwarten un jetzt noch besonders viel Proviant besorgen.
Man weiss ja nie, schon gar nicht in Suedamerika.

Hasta el proximo bloqueo!

Stefan und Jana

Bolivijske a peruanske pribehy

Zase sme raz dlho nic nenapisali, vsak? Ale veru sme aj pisali. A v momente ked som cely krasny blog aj s obrazkami ukladala, spadla siet a bolo hotovo. Takze este raz a pomaly...

Bolivia bola skvela. Ale uz sme v Peru. A kedze sme tu uz tyzden, zase sa nakopila spusta pribehov, nech sa paci:

BOLIVIJSKA DZUNGLA

To je sen! Narodny park Madidi je vraj jedno z tych miest, ktore maju najvaecsiu biodiverzitu z celeho sveta. Rieka Beni patri k amazonskemu povodiu a na rozdiel od uz silne industrializovanych brazilskych oblasti si tu v severnej Bolivii prales (zatial) zije svojim prirodzenym zivotom. Ma to svoje dovody: Bolivia je napriek napriek svojim zdrojom chudobna a na tazbu svojho dreva, zlata ci cinu (nastastie?) nema peniaze. Asfaltka sa konci dve hodiny severne od La Paz, autobus potom pokracuje takych sestnast hodin po bud prasnej alebo rozbahnenej ceste, balansujuc nad priepastou v ktorej huci rieka. Jeden usek uz uzavreli a momentalne ho propaguju ako adrenalinovy zjazd na horskom bicykli s privlastkom "najnebezpecnejsia cesta na svete". Na to sme ale chut nemali. Stacil vyhlad na kolesa autobusu, ktore od nespevneneho zrazu obcas delili len centimetre. Rapidnym tempom sa zmenila aj klima: od La Paz cesta stupa na takmer paettisicovy priesmyk, kde clovek
lapa po riedkom a mrazivom vzduchu, no a o par hodin strmeho klesania neskor sme v tropickej dzungli a za oknom autobusu su bananovniky. Dazdovy prales samozrejme nerastie bez dazda: V Rurrenabaque nas privitala klasicka tropicka burka, potom sa ale vyjasnilo a Michael ma namiesto narodeninoveho darceka obdaroval pobytom vo fajnovom hoteliku aj s bazenom. Tak sme sa svorne usadili na terase a pekne po nemecky hned po ranajkach objednali po pivku - proste pupkaci na dovolenke. Popri bazene sa spacirovala Claudia, vtak podobny pstrosovi, takzvany nandu. Za plotom pomaly plynuly vody rieky Beni. Vitajte v tropoch!

Z Rurrenabaque sme sa tiez vybrali na vylet hlbsie do dzungle, k domorodej dedinke San Miguel de Bala, par hodin hore prudom rieky. Nas sprievodca Wilman vie o pralese skoro vsetko, pomahal vedcom vyhladavat vsetky mozne zname aj nezname zivocisne druhy, co padlo vhod Michaelovi, ktoreho zaujimaju zaby, jasterice, hady a im podobne potvorky. V uzuckom ale hlbokom kamennom kanone sme nasli minizabky velke ako necht, maxipavuky vaecsie nez ludska ruka, vesele netopiere a kopu podivnych jasteric. O den neskor sme sa plavili este vyssie, k utesom kde hniezdia obrovske pestrofarebne ary. Noc sme stravili v stanoch na brehu rieky. Vsade okolo to hukalo, skvrkalo, kvikalo a obcas skriekalo. S baterkami sme sa vybrali na vecernu prechadzku a okrem desiatok vselijakych ziab (na Michaelovo velke potesenie) sme stretli stado kapybar, co su najvaecsie hlodavce na zemi. Vyborne plavu, spasaju pobreznu vegetaciu a dorastaju az do 60 kilo! Pripominali mi krizenca bobra a divej svine. Na opacnom brehu sa svetlo baterky odrazalo v ociach aligatorov, ktori sa uz urcite tesili na nejaku tu nepozornu kapybaru. V noci sa na kmenoch stromov liahli cikady, najprv sa niekde usadili este vyzerajuc ako hnedy chrust, potom im pukla koza na chrbte a v priebehu hodiny sa ako v spomalenom zabere z hnedej skrupiny vysunula ziarivozelena cikada asi dvojnasobnej velkosti, pomalicky natahujuc priesvitne kridla. Treti den sme s Wilmanom "stopovali" skupinu opic, prehnal nas klusom po dzungli, skriekal pritom tak ako opice aby ich prilakal a podarilo sa - videli sme male "kapucinky" a potom velke cierne dlhochvoste opice neznameho mena. Z dialky nam cosi hlasne hucal vrestan.

JAZERO TITICACA

Pre Michiho a Kaia sa vyletom do dzungle dovolenka koncila, odleteli do La Paz, kde sme sa my dopravili naspaet tym istym drkotavym autobusom a stravili spolu posledny den. My so Stefanom sme pokracovali na jazero Titicaca, na ktoreho bolivijskej strane lezi mile mestecko Copacabana. Plaz sa s tou z Ria tazko porovnava, kazdopadne je v tej bolivijskej Copacabane tiez krasne. Pred ziarivo bielou katedralou sa kazdodenne kona ritual svaetenia aut. Treba si kupit poradenku a svaetenu vodu, potom sa vsetci pritomni zoradia pred kvetmi ozdobenou otvorenou kapotou a pomodlia spolu s mniskou nad motorom. Ta nasledne auto zo vsetkych stran pokropi svaetenou vodou, nasledne pozehna soferovi ci rodine a pokracuje k dalsiemu autu. Je to hit hlavne pre taxikarov :)
Titicaca nam pripomenula Issyk-Kul v Kirgizsku, obrovske jazero lemovane vysokanskymi horami, druhy breh nedovidis... Z Copacabany sa da lodou doplavit na ostrov Slnka, Isla del Sol, kde sa v inckej mytologii zrodilo slnko a skade vzisli prvi ludia. Ostrov trochu evokuje vonavu ale suchu Kretu, akurat tie zasnezene sesttisicovky v pozadi nas nenechali na pochybach ze sme v Andach. Strme skalnate hory tu od davnych dob zavlazujua na terasovych polickach pestuju hlavne odolnu quinou. My sme celu Isla del Sol presli peso, stanovali sme kdesi na kopci s nadhernym vyhladom - citili sme sa naozaj ako v strede mora. Na severnom cipe ostrova je skala, kde sa zrodilo Slnko a ruiny inckeho chramu. Pred nim stoji obrovsky kamenny stol, asi na ceremonialne obete. Okolo postavaju deticky s lamami - "llama foto, two bolivianos!"

ISLAS FLOTANTES

Kusok od Copacabany je peruanska hranica, za nou mesto Puno. Stade nas dalsia lodicka zaviezla k plavajucim ostrovom Islas Flotantes. Plavajuce ostrovy? Narod Uros si tak pred par storociami vyriesil problemy so susednymi etnikami - jednoducho sa odstahovali na vlastnorucne vyrobene ostrovy z trstiny. A dodnes na nich zije asi 1200 ludi. Momentalne uz kompletne z turizmu, kedysi lovili vodne vtaky, rybarcili a vsetko ostatne im poskytla trstina. Uros mali aj vlastny jazyk, ten ale prakticky vymrel a tak sa dorozumievaju recou indianov Aymara, ktora je tu vaecsinova.

Navod na vyrobu trstinoveho ostrova podla Orlanda:
Najprv treba v obdobi sucha velikanskou pilou narezat z hlbokych trstinovych korenovych balov (pomedzi ktorymi je zachytena spusta hliny) zopar obrovskych kvadrov, cca 10x15 metrov. Kazda rodina ma asi dva kvadre. Asi 5 az 10 rodin potom kolikmi a lanami spoji svoje kvadre dokopy. Na povrch sa nakladie niekolko vrstiev trstiny, krizom krazom, tu treba priebezne doplnat lebo zospodu odhniva. Povrch ostrovceka je vlastne ako prechadzka po maekkej slame, do ktorej sa pri kazdom kroku zabaraju nohy. Ostrov bud plava na hladine jazera, alebo ho ukotvia velkym kolikom o dno. Ked sa slavi svadba alebo nieco podobne velke, pospajaju si jednoducho vsetky ostrovceky dokopy! Domceky (malicke, mozno 4x3 metre) su samozrejme tiez z trstiny. Vari sa na ohni z trstiny, aj ked niektore rodiny uz dnes maju solarny panel na elektrinu, ktoru vsak vyuzivaju jedine na pozeranie telky. Niektore ostrovceky maju cosi na sposob "predzahradky": male jazierko v strede, izolovane od jazera sietou, kde chovaju ryby. Alebo este jeden miniostrovcek v strede, na ktorom si chovaju morske prasiatka, tunajsiu obdobu kralikov - v Peru existuju ludove restauracie specializovane na pecene "cuyo" cize morca.

CUSCO & MACHU PICCHU

Z Puna do Cusca to vraj trva sedem hodin. Ked nie je strajk. Strajk je tu v Peru ale udalost bezna, a tak sa z nasej sedemhodinovej cesty vyvinula dvadsatsedemhodinova zalezitost! Pytali sme sa na autobusovej stanici snad vsetkych, kazdy nam povedal nieco ine. V celej juznej Amerike predava kazda firma svoje listky priamo, neexistuje tu centralna kasa ani informacie - stanice su ako trznice s kopou stankov a okienok, kde sa treba opytat. A porovnavat ceny. Tak sme teda dospeli k presvedceniu, ze hoci cestu do Cusca blokuju, predsa len blokadu obcas otvoria a nechaju autobusy prejst. Ale hopla, v tu noc ked sme cestovali my, sa campesinos cize dedinski rolnici rozhodli blokadu spevnit a cestu kompletne zabarikadovat na neurcito. Po siestich hodinach cesty a piatich hodinach cakania bolo jasne ze autobus do Cusca nedorazi. Ludia sa rozhorcovali, ze im nikto nevrati cestovne, zopar turistov sa vybralo s ruksakmi pesi. Nikto nevedel naisto, ci sa z opacnej strany da pokracovat, ci je tam premavka. Cele mestecko Sicuani, asi 100 km pred Cuscom, bolo uzatvorene, na uliciach sporadicky rozhadzane kamene, zatarasy a crepy. Ludia ale boli mili a ked nam vysvetlili svoje dovody, bolo nam jasne ze je to pre nich jedina moznost ako vobec protestovat. Vlada bez ich suhlasu predala chilskej firme prava na vystavbu vodnej elektrarne v ich doline, vlastne im sprivatizovala ich vodny zdroj. Podplateny starosta co to podpisal sa zo strachu pred burlivym davom ani neukazal, odkazal ze lezi v nemocnici v Cuscu. Tunajsi chudobni rolnici arogantnu vladu jednoducho nezaujimaju - po piatich dnoch blokady jedneho z hlavnych cestovnych tahov krajiny sa nedostavil nikto zodpovedny, poslali iba par policistov ktori na par miestach poodhazdovali kamene, ktore dedincania vzapeti nahadzali naspaet. Ani trable cestujucich, tie limskych politikov velmi netrapia - blokada trva medzicasom uz druhy tyzden. Bolo to velmi smutne, uvedomit si, co by sa asi dialo za takej situacie v Europe - vsade plno novinarov, breaking news v spravach, politici mudro komentuju preco su za alebo proti, dopravne firmy zaluju za usle zisky, razantna policajna akcia nakoniec spriestupni cestu... a tu v Peru nic. A nie je to len nedostatkom financii - osud tych najchudobnejsich tu jednoducho nikoho netrapi.

Tak sme teda postavali medzi barikadami a rozhodli sa ist po kuskoch peso. Medzi Sicuani a susednou dedinkou premavali podnikavi motorkari s trojkolesovymi riksami, ale dalej uz nie. Zaroven sa ukazalo, ze sa k strajku pridali viacere dediny a tak sme sa ocitli medzi niekolkymi vrstvami blokad. Slniecko palilo, obchody nemali co predavat, my sme mali este liter vody a par keksov. Osud sa nad nami ale predsa zlutoval a poslal nam autobus plny sportovcov z mesta Tacna, ktori cestovali na futbalovy turnaj do Cusca. Len tak sme sa s nimi bavili o vsetkom moznom, cakajuc medzi barikadami, ked nam potom jeden z ich veducich povedal ze rokuju s demonstrantmi a ze ak ich pustia dalej, vezmu nas do ich autobusu. V Sicuani uz stali dva dni! Ako sa ukazalo, uderka z Tacny vsadila na spravnu techniku: vyhladali tych najzodpovednejsich demonstrantov, siahodlho im vysvetlovali ze cestuju kvoli futbalu (ten je tu takmer svaety, samozrejme) a tiez ich uistili o solidarite v ich pocinani - co im nakoniec zaistilo otvorenie barikady! Pociatocne nadsenie ochladlo pri druhej barikade, par kilometrov dalej. A potom pri tej tretej, stvretj, piatej... Bolo ich urcite aspon desat. Rovnaky scenar: dedinacnia zhromazdeni pri zatarasoch, zablokovana cesta, pochmurna nalada. Ale nasi futbalisti nadalej vytrvalo rokovali, skandovali "viva companeros campesinos", trpezlivo cakali na rozhodnutie v kazdej zablokovanej dedinke a v priebehu dalsich osmich hodin sa takto po kuskoch "solidarne" prebojovali az za poslednu barikadu. Vecer sme dorazili do Cusca, ubytovali sme sa u nasho noveho kamarta Carlosa, ktoreho sme spoznali pri blokadach - tiez cestoval z Puna a presvedcili sme futbalistov, aby ho vzali spolu s nami. Carlos ma v centre Cusca stary dom a prenajima v nom lacne izbicky. Citili sme sa ako na navsteve u prababicky, uplne nehotelovo, super!

Cusco je krasne. Na zakladoch byvaleho centra inckej rise spanielski kolonizatori postavili krasne mesto plne bohatych kostolov a domov. Samozrejme kvoli tomu rozobrali incke stavby, casto ale pouzili zaklady ci cele mury este od Inkov. Niektore ulice su do pol pasa od Inkov, vyssie potom kolonialne. Inkovia boli dokonali kamenari, ich fantasticky opracovane kamenne mury na mnohych miestach vyzeraju dodnes ako prave dostavane. Kvadre do seba zapadaju na milimeter presne a su naschval viachranne alebo idu "za roh" - kvoli perfektnej stabilite aj bez muriva.

Prvy den zaprsalo, ale naladu nam vylepsilo objavenie vybornej egetarianskej restauracie u nas v ulici. Maju kompletne menu (polievka, salat, hlavny chod, caj) za 1 euro, takze sme sa oddavali rozkosi z restauracneho stravovania triktat denne. Pozreli sme si Museo Inka a tunajsiu krasnu katedralu, kde okrem mnohych umeleckych skvostov zaujme andske zobrazenie Poslednej vecere. Namiesto chleba a vina na stole pred Jezisom lezia kukuricne klasy a na velkej mise troni pecene morske prasiatko, tradicne aj s hlavou a roztiahnutymi nozickami.

Naladu nam pokazilo zistenie, ze vstupenka do Machu Picchu stoji Neperuanca 30 euro a cesta vlakom tam stoji dalsich 50 dolarov, plus clovek nesmie nastupit do vlaku pre domacich, pre nas maju specialne turisticke vagony. Ze ako gringovia v chudobnych krajinach platime vyssie ceny je normalne, ale 900 korun za jednu vstupenku - to bolo drsne. Tak sme teda aspon namiesto turistickeho vlaku sadli na normalny autobus, ktory sice ide trikrat dlhsiu streku, ale nelutujeme. V jednom momente, ked sa bus prehupol na vychodnu stranu andskeho hrebena, som sa pri pohlade z okna citila ako pred nebeskou branou. Nad hlavou mohutny ladovec, okolo strme svahy, vsade okolo nad nami aj pod nami nadherne oblaky, pomedzi ktore zo vsetkych stran, dokonca aj zdola (bolo uz neskoro poobede a boli sme tak vysoko!) presvitali slnecne luce.

Prenocovali sme v hlbokej doline, v mestecku Santa Maria (opaet v tropoch, vonavy vlhky vzduch, palmy... a par kilometrov vyssie ladovec!). Na druhy den sme sa v dazdi po kuskoch prepravili cez dalsie dedinky "odzadu" k Machu Picchu. Skripajuc zubami sme zaplatili vstupne (este stale prsalo), ale ked o pol hodinu neskor vsetko preziarilo slnko, boli vsetky trable za nami. Machu Picchu je naozaj take krasne, ako sa hovori. Sedeli sme na jednej z hornych teras, kde kedysi Inkovia pestovali svoje plodiny, a nevychadzali z udivu nad krasou tohto miesta. A tiez nad faktom, ze sa z neho zachovalo tak vela - hoci bolo pri objaveni vsetko zarastene dzunglou. Neuveritelne strma dolina, tajomna hora v tvare pumy, kamenne objekty na astronomicke ucely, perfektne kamenne stavby, chramy a domy... no a nastastie pre nas, jasny slnecny den. Zhodli sme sa na tom, ze by sme sa do Machu Picchu vratili kludne aj zajtra. Lebo je nadherne.

S hlavou plnou obrazkov prave sedime na stanici v Cuscu a s napaetim cakame, kam nas zavezie dnesny autobus. Radi by sme pokracovali dalej na juh, smer Chile. V pokladnicnej hale dookola hra pozoruhodny megamix s viedenskymi valcikmi, "Ej, uchnem" v originali a samozrejme El Condor Pasa. Firma tvrdi, ze maju alternativnu cestu, obchadzaju Sicuani po polnych cestach - no uvidime. Vsetko je mozne, nic nie je iste, ako sa vravi.

Todo es possible, nada es seguro.

Bolivia - Peru Fotoblog

Rurrenabaque
Cesta do dzungle - Unterwegs in den Dschungel

Asi velmi vyhladnuty jaster - Eine wahrscheinlich sehr hungrige Eidechse

Dr. Mattes & the jungle frog

Brrrrrr!!!!!

A kde je Tarzan? Wo ist Tarzan?

Rio Beni, Madidi National Park

Na vyrobu dvoch litrov cerstvej stavy z cukrovej trstiny potrebujete:
1 lis z mahagonoveho dreva
6 palic trstiny
3 gringov

Rezept fuer 2 Liter frisch gepressten Zuckerrohrsaft:
1 Mahagoniholzpresse
6 Zuckerrohrstangen
3 Gringos

Wilman

Fiesta, La Paz

Copacabana, Titicaca

Senor Alexandro & Senor Stefan

Titicaca travel

Isla del Sol

Nech sa paci, sadnite si!
Nehmen sie Platz, bitte!

Mesa ceremonial de Inkas

Roca sagrada - na tejto skale sa zrodilo Inkom Slnko
Hier kommt die Inka-Sonne her

Isla del Sol
Pohladnica c.1 - Postkarte Nr.1

Islas Flotantes, plavajuce ostrovy, schwebende Inseln

A ich plnostihla obyvatelka - Und ihre vollschlanke Bewohnerin

Andsky banan (biela duzina trstiny je jedla) a andsky paracetamol (obklad z trstiny znizuje teplotu)

Die Andenbanane (das weisse Fruchtfleisch ist essbar) und die andinische Paracetamoltablette (Schilffband senkt die Temperatur)

Orlando vo svojom domceku s flintou po otcovi. Chodi s nou na kacice.
Orlando in seinem Haeuschen mit der vom Vater vererbten Flinte. Er schiesst damit Enten.

Pauza - Pause

"Kralikaren" za kuchynou - plavajuca vykrmna morskych prasiatok
Ein schwebender Meerschweinschenmaststall hinter der Kueche

Naspaet cesta nevedie, napred sa ist musi!
Poulicne blokady v Sicuani
Die Strassenblokaden von Sicuani

Campesinos, Sicuani

Moja nova kamaratka z autobusu tiez caka na koniec blokad
Meine neue Freundin aus dem Bus wartet auch auf das Ende der Strassenblokaden

Revolucne naladeni futbalisti z Tacny - nasa spasa
Revolutionaere Fussballspieler aus Tacna - unsere Rettung

Naco je dobry policajny stit
Wozu ein Polizeischild gut ist

Stretnutie dvoch kultur pri blokadach -
Gitarove duo "Gringo & Campesino"
Kulturen treffen sich bei der Strassensperre-
Gitarrenduo "Gringo & Campesino"

Pustia nas, nepustia nas?
Lasen sie uns durch oder nicht?

Strechy Cusca - Die Daecher von Cusco

Dvanastorak! Tento kvader ma dvanast stran. A drzi este od cias Inkov!
Dieser zwoelfseitige Steinquader haelt seit den Inkazeiten fest

Dole Inka, hore Spaniel: ulice Cusca
Unten Inka, oben Spanier: Die Strassen von Cusco

Blockierte Strassen und Vorfreude

Hallo

Mittlerweile reisen wir schon wieder ohne Kai und Michael weiter. Wir hatten noch gute Tage mit den beiden am Amazonas incl. waschechter Dschungeltour mit Kroeten, Papageien, Affen, pfannengrossen Spinnen und und und (Fotos demnaechst). Und einen lustigen Abschiedsabend in La Paz gab es auch noch. Betreffs unserer enthusiastischen Stimmungen waehrend der 2 Wochen wollte Michael eigentlich noch etwas in diesem Blog schreiben, vielleicht holt er es ja als Kommentar, der dann als Beitrag veroeffentlicht wird, nach???????????

Wir sind mittlerweile weiter zum Titicacasee (einer der hoechsten und sicherlich der groesste hohe See der Welt), zunaechst zur bolivianischen Seite, zum das kleinen feinen Staedtchen Copacabana und der schoenen Isla de Sol (dort wo laut Inca Religion die Sonne und/oder der erste Incamensch geboren wurden). Und gestern sind wir nach Peru rueber, nach Puna wo wir heute die schwimmenden Uros Inseln bestaunt haben. Die Uros, ein kleiner Stamm der vor einigen hundert Jahren vor groesseren Staemmen auf den Titicacasee geflohen ist und seitdem auf aus Schilf gebauten Inseln lebte. In den letzten hundert Jahren haben sie sich dann aber doch mit den anderen vermischt und die letzte reinbluetige Uros Omi die auch die Sprache noch sprach ist vor ca 30 Jahren verstorben. Auf jeden Fall sehr beindruckend, sie leben heutzutage ganz ueberwiegend vom Tourismus und sind (wenn ueberrascht es) sehr freundlich.
So und nun geht es schon wieder weiter. Eine Art Streik mit Strassensperren zwischen Puno und Cuzco unserem naechsten Ziel, laesst uns einer in ihrer Dauer (normal 7 Std. zuletzt ca 18 Std.) und Stresshaftigkeit ungewissen Busfahrt entgegensehen.
Wr freuen uns trotzdem auf Cuzco und Machu Picchu, eines der grossen Ziele unserer Reise.
Bis Fotobald

Stefan und Jana

Bolivia bonita

Stare mesta, krasne Altiplano, surrealisticka solna pust Uyuni a cesta na sever Bolivie do tropickej dzungle: opaet s malo textom, ale vyrecnymi obrazkami...

Strechy mesta Sucre - Die Daecher von Sucre

Na trhu. Ktorym kontinentom ze to prave putujeme?
Am Markt. Welches Kontinent bereisen wir denn gerade?

Zumo de maracuja

Nad krasnym a bohatym mestom Potosi (4000 m.n.m.) kde sa adaptujeme na riedky vzduch, stoji Cerro Rico - bohaty vrch. Spanieli v nom uz davno nasli striebornu rudu a farebne kovy a z vynosnej tazby tu razili mince pre celu risu. Dnes sa v Cerro Rico doluje na vlastnu paest a vrch zblizka vyzera skor ako smutna skladka. Banici zo zdravotnych dovodov vaecsinou nevydrzia pracovat dlhsie nez 10-15 rokov. Chlapcek Adriano na obrazku nam predal zbierku malych kamienkov, zlomky rudy, ktoru doluje jeho chory otec.

Cerro Rico, einst der Reiche Berg, war lange Silberquelle fuer ganz Kolonialspanien. Heute arbeiten die Bergleute in kleinen Kooperativen und suchen auf eigene Faust nach Erzen. Mmeist haelt die Gesundheit das nicht laenger aus als 10-15 Jahre. Adriano (im Bild) hat uns seine kleine Steinsammlung verkauft.

Banici - Bergleute

Tato zenicka zije pri vchode do malej stolne
Diese Frau lebt am Schachteingang einer kleinen Mine

Cestou z Potosi do Uyuni treba casto brzdit!
Unterwegs von Potosi nach Uyuni muss man oefters bremsen!

Z Uyuni zaciname trojdnovy vylet do solnej puste, k sopkam a termalnym pramenom na hranici Cile. Hned za mesteckom uz roky rokuce oddychuju starucke vlaciky, ktore kedysi vozili rudu z okolitych bani do pristavov, ktore su dnes uz uzemim Cile. Clapcom sa pacilo...
Der Zugfriedhof bei Uyuni hat den Jungs gut gefallen...

Salar de Uyuni: To nie je sneh, ale sol!
Das ist kein Schnee, sondern Salz!

Isla Inca Huasi
Raz za cas zaprsi aj na pusti. Vtedy sa zmeni na solne jazero a z neho trci tento uzasny ostrov posiaty tisicrocnymi kaktusmi, ktore rastu rychlostou 1 milimeter za rok!
Ab und zu regnet es auch in der Wueste. Dann wird die Isla zur richtigen Insel, mit ihren tausendjaehrigen Kakteen (Wachstumstempo 1 Milimeter pro Jahr)

Zo soli tu stavaju aj turisticke ubytovne!
Aus Salz werden hier auch die Touristenunterkuenfte gebaut!

Cintorin, Villa Candelaria
Mala dedinka na kraji solnej puste a na upaeti suchych hor. Jej obyvatelia ziju z chovu lam a pestuju obilninu quinoa, ktorej staci minimum dazda a zvlada vysoke nadmorske vysky.
Der Friedhof in Villa Candelaria, wo die Menschen am Rande der Salzwueste von Lamazucht und Quinoaanbau leben.

Bez lamy ani na krok!
Kein Schritt weiter ohne ein Lama!

Styria na kolajach - veducich z Uyuni k pristavom v severnom Cile. Vraj tade dvakrat tyzdenne prejde nakladny vagon plny rudy. Bolivia kedysi mala vlastne pobrezie, ale zabralo jej ho Cile. Tiez stratila uzemia okupovane Braziliou, Argentinou a Paraguajom. Kazdy spravny bolivijsky prezident ma v programe navrat starobolivijskych uzemi naspaet Bolivii.
Die Gleise fuehern zu dem Hafen in Chile, Gueterzuege fahren Erze aus Uyuni zum Ozean. Da Bolivien seine Kueste an Chile verlor, und weitere Landesteile an Argentinien, Brasilien und Paraguay abgeben musste, hat jeder bolivianische Praesident deren Rueckgabe im Wahlprogramm.

Volcan de Ollague

Plameniaky na lagune Canapa - Flamigos auf der Laguna Canapa
V strede puste, takmer 5000 metrov nad morom, sa v udoliach vplyvom mineralov vytvorili uzasne farebne laguny, ktore obyvaju plameniaky. Ziju ich tu tri druhy a pohlad na fantasticky ruzove bodky v drsnej krajine je skratka uzasny.

A nezaprsi a nezaprsi (nase zaprasene auto)
Unser verstaubter Wagen

Arbol de piedra
"Kamenny strom" - Der Baum aus Stein

Laguna Colorada
Snad jedno z nakrajsich miest na svete. Uzasne farebne jazero s velmi alkalickou vodou. Obyvaju ho tisice plameniakov. V strede jazera su ostrovceky boraxu, na ktorych hniezdia.
Dieser wunderbare Ort mit sehr alkalischem Wasser wird von grossen Flamingokolonien bewohnt, die auf den natuerlichen Boraxinseln brueten.

Temalny pramen, Thermalquelle, Laguna Blanca
5000 metrov nad morom, premrznuti, zadychcani... a zrazu sa naskytne moznost skocit do horucej vody!
5000 Meter Seehoehe, durchgefroren, ausser Atem... und ploetzlich kann man ins heisse Wasser springen!

Laguna Verde, Volcan Licancabur
Chlapci a nas super sofer a sprievodca Mario
Die Jungs mit unserem Super Mario - Fuehrer und Fahrer

Valle de las Rocas
Kazdy den nove a nove uzasne miesta. Priroda tu bola stedra...

Las Cascadas
Ked prsi, maju tu aj vodopady. A ked neprsi, tiez je to krasne...
wenns regnet, gibt es hier Wasserfaelle. Aber auch ohne Regen ist es wunderschoen...

Z Uyuni sme cestovali super pohodlnnym vlakom do mestecka Oruro, smerom na La Paz. O polnoci ma hosi prekvapili argentiskym cidre a pralinkami. Zvysok narodenin sme potom stravili drkotajuc zubami (najprv kvoli zime, potom kvoli nespevnenej ceste) v drkotavych autobusoch.

Cestou do La Paz - Unterwegs nach la Paz

Zeny naroda Aymara nosia klobuciky ako pan Tau!
Die Aymara-Frauen tragen typische Filzhuete

La Paz

My traja na cestach :)
Wir drei unterwegs :)

Z La Paz cesta strmo klesa - pomedzi sesttisicove stity And
Von La Paz faellt die Strasse steil ab - mit Blick auf die umliegenden Sechstausender

Drsna streka - Eine harte Piste

Ale po osemnastich hodinach jazdy je to jasne: Stala za to. Sme v tropickom dazdovom pralese, na brehu rieky Beni ktora patri k povodiu Amazonu. Vsetko je zelene, vonave, teple, plne kvetov a kolibrikov. Za odmenu a dodatocne narodeninovo sme sa ubytovali v krasnom hoteli:
Die Fahrt war es wert - hier unser tropisches Hotel am
Rio Beni:

Vcera sa okolo slnka ukazala na niekolko hodin takato korona (alebo niekto viete coze to vlastne bolo?)
Gestern zeigte sich die Sonnencorona fuer einige Stunden (oder weiss jemand was das eigentlich war?)

Nasa spolubyvajuca Claudia, alias nandu pampovy, alias Rhea americana
Unsere Mitbewohnerin Claudia, alias Nandu, alias Rhea americana

Rio Beni

Na zdravie z dzungle! Prost aus dem Dschungel!

Mit Michael und Kai in Bolivien 1. Teil - S Michaelom a Kaiom v Bolivii, 1. cast

Hallo

Da haben wir uns getroffen. Hier ein paar Fotos, Text folgt ein anderes mal.

Auf ein gutes Fruehstueck folgt eine gute Routenplanung
Po dobrych ranajkach planujeme cestu

Berichte von Unterwegs - Pribehy z ciest

Unsere nette Unterkunft in Samaipata - Nas mily domcek v Samaipate

Gut abgehangen - Dobre odlezane, odvisnute...

Abhaengen bis der Regen aufhoert - A my posedavame kym prestane prsat

El Fuerte

Gut drauf in Bolivia - V Bolivii je nam fajn

Touristen unterwegs - Pani turisti na cestach

Mischgegend (Anden - Chaco- Amazonas, die drei Klimagebite treffen sich in der gegend von Samaipata) - Tu sa stretavaju tropy, polopust a Andy

Epiphyt

Kleiner Bauernhof - Maly dvor

Starrer unter sich - Kto viac cumi?

Liebe auf den ersten Blick - Laska na prvy pohlad

Ein Staendchen (bei einem Bruellaffen recht eindrucksvoll)
Nuno, opicak, "spieval" - reval na plne hrdlo - a bol uzasne pritulny

Was sich liebt das neckt sich Kai a zvedave opicky

Picke-Packe-Voll (12 Stunden Busfahrt Samaipata - Sucre, wir bekamen die letzten Plaetze auf dem Boden im Gang, viele Andere stiegen eine Etage tiefer ein)
Autobus do Sucre sa naplni aj v batozinovom priestore - ludmi (my sme mali to stastie a stravili desat drkotavych hodin natlaceni v ulicke)

Erholsames Patio-Fruehstueck in Sucre
Osviezujuce ranajky v Sucre

Ciao

Kai, Michael, Stefan und Jana

Durch den (halb)wilden Chaco - Obrazky z Chaca

Hallo allerseits

Hier ein paar Fotos von der Chacodurchquerung. Haben dort recht freundliche aber auch ernste deutschsprachige Mennoniten kennengelernt. In dieser extrem trockenen und unwirtlichen Gegend haben sie sich wirklich beeindruckend festgesetzt. Mitllerweile arbeiten sie mit den modernsten Maschienen ueberwiegend in der Land- Vieh und Milchwirtschaft. Vom ursruenglichen Chaco ist dabei natuerlich und leider nicht viel uebrig geblieben.
Nach drei tagen dort ging es weiter gen Bolivien. Ein relativ einsame Grenzgegend mit netten Zoellnern, die paraguayanische Kontrolle war ca 180 km vor der Grenze.

V paraguajskom Chacu sme spoznali nepreniknutelne drsny bus, polopust, nemecky hovoriacich menonitov ktori tu nasli nabozensku slobodu a z nicoho vybudovali prosperujuce mestecka, no a najmilsiu colnicu na svete - paraguajski colnici nam poskytli vsetko ako v kempingu a stravili sme tam naprijemnejsie hodiny siahodlheho cakania na akykolvek dopravny prostriedok smerom do Bolivie.

Typischer Chaco - Typicke Chaco

Trocken und staubig - Suche a prasne

Im Chaco gibt es viele bunte Voegel - Ale zato ho obyvaju pestre vtaciky

Wirklich Wenig Wasser - Voda tu vazne chyba. Aj ten kaktus uschol.

Willkommen in Lomo Plata - Vitajte v Lomo Plata

Ein Mennonit. Die Eltern kamen von Russland ueber deutschland und Kanada nach Bolivien und schlñiesslich in den paraguayanischen Chaco. Er sprach Plattdeutsch und auch Hochdeutsch (mit niederlaendisch russisch englischem Akzent)- Tento pan nas nasiel zavesenych v hamoku u seba na poli. Nas autobus dorazil do menonitskej komunity Lomo Plata o stvrtej rano, tak sme vyckavali na slnko a dospavali. Bavili sme sa s nim po nemecky...

Bei der Hitze besonders richtig - V horucave je to obzvlast dolezite ("Je lepsie robit malo, ale vytrvale")

Wann ist Mann ein Mann? Kedy je chlap chlapom? ("Skutocni muzi citaju bibliu"- plagat v menonitskom odchode)

Stimmts? Naozaj? (Kto vie hovorit so stromami, nepotrebuje psychiatra)

Auf nach Filadelfia - Smer Filadelfia

Trampen im Chaco macht Spass - Stopovat v Chacu je vzrusujuce

Flaschenbaueme sind typisch fuer den Chaco - Typicke flaskove stromy

Auch Filadelfia ist staubig - Aj Filadelfia je prasna a sucha

Warten auf Anschluss nach Bolivien (in 5 Stunden 1 Wagen)
Cakame na spoj do Bolivie (Za 5 hodin jedno auto)

Ab Bolivien wurde es rumpelig - V Bolivii to bolo hrbolate, asfalt konci na hranici

Schmuggeltasche die hinten im Bus rumstand und die auch nach dem Aussteigen anscheinend keiner haben wollte
Paseraci si zabudli vyzdvihnut posledne dva baliky

Keine Faelschung - Nie je falosna :)

Bienvenidos a Bolivia

Bald mehr

Stefan und Jana

This site works better with web standards! Original skin design courtesy of Tristan NITOT. Credits: skin converting | blog tool | framework | test site